Dýchanie 

Málo ľudí si ani neuvedomuje, že nesprávne dýcha. Prakticky nás nikto neučí podrobnejšie si všimnúť činnosť svojho dýchacieho systému a rozoznať, ktoré časti dýchajú, a ktoré sú takmer vyradené z činnosti. Už starovekí jogíni poznali, že to nie je len jednoduchá výmena plynov, ale že má obrovský vplyv na všetky dôležité funkcie v organizme. Túto skutočnosť uznáva aj súčasná medecína. Každý, kto sa začne jogovým dýchaním zaoberať zistí, že je to pravda. Dá sa aj prakticky zužitkovať. 

Dolný dych 

Pod pojmom dolný dych rozumieme dýchanie pomocou bránice, preto sa niekedy používa aj názov bránicové dýchanie (brušné dýchanie). Medzi nami je však veľmi málo ľudí, ktorí vedia o bránici a jej funkcii v organizme. 

Bránica je najdôležitejší dýchací sval, ktorého podiel na celkovom dychovom objeme pri pokojnom dýchaní je až 60%. Bránica je svalovitá, blanovitá priehradka, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej. Má kopulovitý tvar a je vyklenutá smerom do hrudníka a tým tvorí kopulu nad brušnou dutinou. 

Je to priečne pruhovaný sval, ktorý môžeme ovládať: 

· vôľou 

· automaticky na základe povelov z dýchacieho centra

Nádych 

Pri nádychu sa svaly bránice sťahujú, to znamená, že sa skracujú a bránica sa splošťuje. Pri tomto deji bránica klesá smerom do brušnej dutiny. Nádych je teda fáza aktívneho zapojenie svalov. 

Výdych 

Pri výdychu sa svaly bránice uvoľňujú a tým sa vracia do pôvodnej polohy. Zmenšuje sa objem hrudnej dutiny a vytláča z nej vzduch. Výdych je teda fáza uvoľnenia svalov. Je to dej, ktorý môžeme označiť ako bežné dýchanie. Samozrejme je možné vykonávať aj aktívny výdych napr. pri nafukovaní balónika. 

Cieľom bránicového dýchania je uvedomiť si činnosť bránice a naučiť sa ju vedome ovládať. Akokoľvek sa to môže zdať smiešne, zasmejte sa až potom, keď zistíte že správne dýchate aj pri premýšľaní, práci a zábave. Pohyby bránice pri dýchaní vyvolávajú veľmi významné účinky v organizme. 

Bránicové dýchanie má najväčšie účinky na: 

· pôsobenie na psychiku 

· pôsobenie na vnútornosti 

· pôsobenie na krvný obeh

Pôsobenie na psychiku 

Mnohí ľudia poznajú stavy veľkého rozčúlenia, nervozity, podráždenia, keď majú pocit, že im žalúdok visí na gumičke, niečo sa v nich chveje. Každý duševný stav sa prejavuje aj na dýchaní. V spomenutých príkladoch išlo o silné zážitky, ktoré takmer ochromili činnosť bránice. Našťastie bránicu môžeme ovládať aj vôľou , rozhýbať ju k riadnej činnosti a tým spätne pôsobiť na upokojovanie mysle. Bohužiaľ, len málo ľudí si túto možnosť uvedomuje a cieľavedome ju využíva. V jogovom výcviku je vôľové ovládnutie bránice jednou z prvoradých vecí. Pomôcť sa dá aj tým, že si priložíte ruky na sledované oblasti. Na miesto, kde položíme ruky, zvýši sa naša pozornosť a sústredenie. Ruka má s mozgom množstvo jemných spojení a môžeme to využiť pri zameraní pozornosti na určitú oblasť tela. 

Niektorí ľudia veria, že z rúk vyžaruje akési magnetické fluidum. Liečivá sila, ktorú využívajú ľudoví liečitelia. Možno sa to raz dokáže aj vedeckými metódami, ale je isté že keď človek niekde cíti bolesť prikladá si tam ruku, teda sústredí tam viac pozornosti. Vyprovokuje sa tým spätná zmyslová väzba a tým aj trofika postihnutého miesta (prúd vzruchov vegetatívnych nervov, uvoľnenie kŕčov, zlepšenie krvného obehu atď.) 

Podľa jogovej teórie prúdi v tele vitálna energia – práná, ktorá poslúcha myseľ. Práná je liečivá. Z toho by sa dalo usudzovať, že aj bolesť je na niečo dobrá. Upúta k postihnutému miestu myseľ, a tým si vynúti viac prány (vitálnej energie). Vyspelí jogíni vedia túto možnosť obdivuhodne využívať. Začiatočníkom v tom bráni slabá sústredenosť, strach a napätie. 

Pôsobenie na vnútornosti 

Keď sa pri nádychu vyduje brušná stena, neznamená to, že nám do brucha vnikol vzduch. To len klesajúca bránica stlačila celý obsah brušnej dutiny (teda žalúdok, pečeň, žlčník, črevá, obličky a ostatné orgány). Tým sa v spomenutých orgánoch dá do pohybu ich obsah (najmä telové tekutiny t.j. krv a miazga). Viac sa pohne aj obsah čriev, lepšie sa vyprázdňuje žlčník a obličky. 

Keď sa tlak bránice uvoľní „vyžmýkané“ orgány dostanú prídel čerstvej krvi. Na druhej strane stúpajúca bránica trochu nadľahčí srdce a stlačí dolné časti pľúc. Je to teda veľmi cenný masážny účinok pre mnohé životne dôležité orgány v brušnej dutine. 

Hlboké dolné dýchanie pôsobí proti lenivosti čriev a zlepšuje pohyb obsahu v tráviacom trakte a tým napomáha: 

· funkcii pečene 

· funkcii žlčníka 

· funkcii obličiek 

· sleziny 

· pohlavných orgánov 

· žliaz s vnútornou sekréciou

Každý človek by sa mal venovať nácviku dolného jogového dýchania. Obzvlášť to platí, keď má človek zdravotné ťažkosti. Napríklad ľudia pripútaní na lôžko, čoskoro začnú mať problémy so zápchou. Tým sú nútení brať lieky proti zápche, aby svoj problém riešili. Pritom by si mohli ľahko pomôcť aj sami, keby si upravili diétu a niekoľkokrát denne si riadne zadýchali bránicou. Navyše je to prevencia proti zápalu pľúc a žíl, ktoré ohrozujú pacienta pri dlhšom ležaní. 

Pôsobenie na krvný obeh 

Srdce vytláča krv do obehu, ale späť ju nenasáva. Návrat žilovej krvi zabezpečuje niekoľko mechanizmov, medzi ktorými významnú úlohu hrá dýchanie. 

Pri nádychu bránica stláča orgány v brušnej dutine a vytláča z nich obsah. V tom čase sa zväčšuje priestor nad bránicou v hrudníku a vytvára sa v ňom podtlak. Pri výdychu sa podtlak vytvára v brušnej dutine a to uľahčuje prúdenie krvi do orgánov v nej uložených. 

Ak tvrdíme, že bránica je druhé srdce, nepreháňame! 

Z pohľadu jogy sa dolným dýchaním stimuluje manipura čakra. Je to dôležitý uzol hlavných dráh prebiehajúcich pozdĺž chrbtice. Manipura čakra má v tele funkciu vegetatívneho brušného riadiaceho centra akéhosi brušného mozgu, ktorý zodpovedá za procesy trávenia a vytvárania zásob vitálnej energie. 

Toto centrum veľmi úzko súvisí s pocitmi úzkosti, preto bránicové dýchanie má upokojujúci účinok na psychiku. Problémom kŕčovitých a napätých osôb je aj nepružná brušná stena, takže nemôžu uvoľnene a rytmicky dýchať bránicou. Cvičením sa však tento nedostatok dá pomerne rýchlo odstrániť. Je to dané tým, že bránicové dýchanie bolo kedysi, keď sme žili uvoľneným detským životom, celkom prirodzene. Výcvik v joge nie je nič iné len postupné prinavrátenie prirodzených vlastností organizmu, ktoré sme potlačili: 

· zhonom 

· prílišnou ustarostenosťou 

· nedostatkami v duševnej hygiene 

· nevhodnou životosprávou 

· výživou

Dýchanie sa dá precvičovať a kontrolovať prikladaním rúk na brucho a hrudník, aj keď sme pripútaný na lôžko a rôznymi telesnými polohami a cvikmi. Prikladaním rúk na brucho a hrudník môžeme preskúmať, či dýchame automaticky, alebo či do procesu dýchania zasahujeme svojou vôľou. 

Článok pre vás pripravila Ing. Viktória Chovanová. 

Použitá literatúra 

· Osem stupňov výcviku, Milan Polášek